Ženy vo vedúcich pozíciách. Základná vec, o ktorú sa však musia neustále usilovať aj spoločnosti najvyspelejších štátov. Nerovné podmienky, ktoré sprevádzajú ženy pri postupe v kariérnom rebríčku, môžu na vrchole vyvolať syndróm včelej kráľovnej. Čo sa za ním ale skutočne skrýva?
Nerovné zastúpenie žien vo vyšších a rozhodovacích pozíciách sa zdá byť nekonečnou problematikou. Žena je najprv veľmi mladá a nemá tak dostatok profesijných skúseností. Potom, čo ich nazbiera, už sa zase dostáva do veku, kedy sa od nej očakáva „hrozba“ v podobe založenia rodiny – a teda menšieho pracovného nasadenia. Aj od muža sa v istom veku čaká, že si zaobstarajú deti. Na rozdiel od ženy sa však nikto neobáva, že pri chorobe či potrebe vyzdvihnúť dieťa zo školy obetuje svoje pracovné hodiny on. Tradičný predpoklad, že ženy sa namiesto kariéry obrátia do súkromnej sféry a budú sa venovať výhradne rodinnému životu, je jedným z dôvodov, prečo sa pri pracovnom postupe dostávajú do bodu, z ktorého sa skrátka nemôžu pohnúť ďalej.
Sklenený strop
Miesto v kariérnom rebríčku, ktoré nemožno prekonať aj napriek splneným požiadavkám k vyššej funkcii, sa pripodobňuje k tzv. sklenenému stropu. Bariéru, ktorá znemožňuje ženám dostať sa do vyšších pozícií, pritom netvorí „iba“ očakávania prioritizácie rodiny, teda často nevypovedaná otázka, na ktorú sa zamestnávateľ zo zákona opýtať nesmie. Svoju úlohu zohrávajú aj klasické rodové stereotypy. Nežná, starostlivá a citlivá žena predsa nemôže vykonávať strohé racionálne rozhodnutia alebo dokonca viesť tím – a už vôbec nie mužov. Tým narážame na ďalší zásadný vplyv udržujúci bariéru skleneného stropu aktuálne. Vyšší manažment zapĺňajú najmä muži a sú to teda väčšinou oni, ktorí volia ďalších kandidátov do manažérskych pozícií. Ich hlas tak skôr dostane ďalší muž. Ten potom nastúpi do pomyselného skleneného výťahu, ktorým vyjde až na vrchol, zatiaľ čo rovnako kvalifikovaná žena zostáva uviaznutá na rovnakom mieste.
Queen bee
Niektorým ženám sa určite podarí prekonať sociálne vykonštruované prekážky a dosiahnuť na lídrovskú pozíciu. To však ešte neznamená víťazstvo. Po náležite vydobytej ceste, pri ktorej žena musela dokazovať predispozície k danej funkcii mnohonásobne viac ako mužskí kolegovia, musia aj naďalej čeliť rôznym očakávaniam ohľadom novej pozície. Bude na svojich podriadených miernejší, pretože sú ženy? Alebo sa naopak bude „na ženu“ prejavovať veľmi prísne?
Ženy v obdobnej pozícii reagujú rôzne – niektoré sa snažia empaticky zohľadňovať ťažšiu, nerovnú cestu, ktorou si prechádza aj ich kolegyňa. Tlak spojený s vyššou pozornosťou však môže viesť až k syndrómu včelej kráľovnej, ktorý sa prejavuje prísnejším zaobchádzaním so ženami oproti mužom. Manažérka potom ukazuje, že je tvrdý vodca, funguje rovnako ako mužskí kolegovia vo vrcholovom manažmente a spĺňa tak obraz, ktorý sa prezentuje ako úspešný. Žena so syndrómom včelej kráľovnej tiež nezriedka tvrdí, že jej podriadených odvádzajú menej práce – jednoducho preto, že sama musela pracovať viac ako muži, aby dosiahla profesijný postup. Žena lídra sa tak sama dostáva do spleti rodových stereotypov.
„Nežná a citlivá žena predsa nemôže vykonávať strohé racionálne rozhodnutia alebo dokonca viesť tím – a už vôbec nie mužov.“
Americká psychologička Carol Tavris, jedna zo spoluautoriek eseje z roku 1974, ktorá syndróm s negatívnymi konotáciami pomenovala, ľutuje vytvorenie zavádzajúceho názvu pre toľko komplexné správanie žien, ktoré sa pod tlakom musí adaptovať na dominantne maskulínne prostredie. „Queen bees“ totiž necieli na to byť nepriateľské. Snaží sa len nejakým spôsobom vysporiadať s rodovou diskrimináciou, ktorej museli samy čeliť. Otázkou teda zostáva, čo je skutočne potrebné napraviť – prístup „niekoľko“ žien vo vyšších pozíciách alebo rodovo znevýhodňujúci systém, ktorý nerovné príležitosti a neprimeraný tlak na ženy neustále udržuje? Syndróm včelej kráľovnej totiž nespôsobuje rodovú diskrimináciu. Je jej priamym dôsledkom.
